Zmes pátosu a odpatetizovania pohľadu na Jánošíka. Chytľavé pesničky s rockovým podkladom sa okamžite stali hitmi.

Jánošíkovská tematika je v našom regióne živá už takmer tri storočia. Ľudia si do postavy zbojníckeho kapitána, ktorý „bohatým bral a chudobným dával“, projektovali svoje túžby po slobode a sociálnej spravodlivosti. Časom sa z tejto historickej postavy stal mýtus: najprv ľudová slovesnosť, neskôr umenie vytvorili z Jánošíka heroickú umeleckú postavu.

Celkom zvláštne postavenie v jánošíkovskej tematike má spevohra poľských autorov – básnika Ernesta Brylla a hudobnej skladateľky Katarzyny Gärtnerovej – Na skle maľované. Svetovú premiéru mala vo Varšave v roku 1970 – inscenácia dosiahla takmer 600 repríz. V čom spočíva princíp tejto spevohry, že sa stala až kultovým divadelným titulom poslednej tretiny 20. storočia? V tom, že je to divadelný tvar plný básnickej fantázie, ktorý dôvtipne pracuje s prvkami ľudového divadla v štylizovanej podobe a uplatňuje pri nich inteligentný autorský odstup – láskavo-humorný, miestami láskavo-ironický. Zvláštna zmes pátosu a odpatetizovania pohľadu na Jánošíka, humorné stvárnenie klasickej opozície „zbojníci kontra žandári“ a najmä invenčné používanie symbolických postáv ľudových hier – Anjel, Čert, Smrť – vytvorili z tohto titulu nenapodobiteľnú a divácky nesmierne príťažlivú hru.

No základom úspechu Maľovaného je v prvom rade hudba. Katarzyna Gärtnerová skomponovala hudbu a piesne vo folk-rockovom (v sedemdesiatych rokoch veľmi populárnom) štýle. Chytľavé melódie s rockovým podkladom sa okamžite stali hitmi a vstúpili do širokého poslucháčskeho okruhu.

Keď sa Nová scéna rozhodla pre tento titul, plne si uvedomovala fakt, že bol na repertoári Činohry SND takmer tridsať rokov a dosiahol 648 repríz. Úvaha uviesť ho znovu vychádzala z toho, že Na skle maľované má potencionalitu oslovovať aj ďalej slovenských divákov, najmä mladých ľudí, ak im vyjde v ústrety novým, a najmä súčasnejším javiskovým spracovaním. Mladý režisér Ján Ďurovčík stavia svoje Maľované s väčším odstupom od folklórnosti témy, viac sprítomňuje ľuďom 21. storočia zbojnícko-žandársky mýtus. V novoscénickej koncepcii Maľovaného sme všetci v jednom vreci tu na tejto zemi – Jánošík, zbojníci, žandári, Anjel, Čert aj Smrť – a celý ten príbeh o Jánošíkovi je vlastne jedna veľká „party“.

„Ľudia chcú milovať svojich hrdinov a zároveň sa z nich smiať,“ povedal autor libreta Maľovaného na skle Ernest Bryll pri svojom pobyte v Bratislave. O tom chce byť Maľované na Novej scéne.