Bývalý sólista spevohry Novej scény Ladislav Miškovič jubiluje!

Významný sólista spevohry Novej scény Ladislav Miškovič sa dožíva okrúhleho jubilea.

Okrúhle osemdesiatiny oslávi dňa 5. mája 2021 jeden z bývalých popredných sólistov spevohry Novej scény pán Ladislav Miškovič. Počas viac ako tridsiatich sezón stvárnil na doskách divadla desiatky titulných rolí v prevažne operetnom, ale aj v muzikálovom žánri. Ako tenor so zmyslom pre komično patril v Zlatom veku spevohry Novej scény k pilierom divadla a k špičke v rámci celého vtedajšieho Československa. Jeho spev, herectvo, pohybová kultúra i prirodzený šarm a suverenita boli vo vzácnej symbióze a tak diváci nielen na Slovensku, ale aj v Nemecku tlieskali jeho Kolomanovi Županovi v Cigánskom barónovi i Feri bácsimu v Čardášovej princeznej. Bol Tonym v kultovom muzikáli West Side Story, Aramisom v Troch mušketieroch, pričom rovnako kvalitne vedel stvárniť dramatické postavy ako napr. profesora Tuzziho v inscenácii Keď je v Ríme nedeľa či Nikosa v Zorbovi. Ladislav Miškovič bol dlhoročným spolupracovníkom Rádia Patria, bol členom Rozhlasového kabaretu, na ktorom sa aj autorsky podieľal. Spolupracoval aj s televíziou a dabingom.

Generálna riaditeľka Divadla Nová scéna Ingrid Fašiangová a jeho umelecký riaditeľ Karol Čálik sa pridávajú v mene bývalých aj súčasných zamestnancov ku gratulantom:

„Vážený pán Miškovič, milý náš Lacko,

dovoľ nám, aby sme ti pri príležitosti Tvojho významného životného jubilea nepripomínali roky, ale spomínali na tie krásne časy, keď si na doskách Novej scény kraľoval. Rozdával si radosť i smútok, ale hlavne pohodu, ktorá dodnes rezonuje u Tvojich divákov, presne ako nezabudnuteľné kreácie v celej škále postáv, ktoré si obdaril životom, humorom a šarmom.
V mene všetkých bývalých i súčasných zamestnancov Divadla Nová scéna Ti preto, milý Lacko, z úprimného srdca prajeme veľa, veľa zdravia, lásky, pohody, pokoja a síl. Nech ťa mladícka myseľ, esprit a šarm, ktorý ti mnohí mladší závideli, ale dopriali, sprevádzajú v ďalších rokoch života v plnom zdraví.
Tak živijó, milý náš Lacko!

S úctou a vďakou“

A ako si spomína na svoje divadelné začiatky samotný oslávenec, mal veľkú trému?

„Moje prvé účinkovanie v novom angažmáne bol záskok do role 4. matróza  v inscenácii operety Gejzu Dusíka – Modrá ruža. Dopadlo to dobre, nevyhodili ma. A tréma? Tú som mal vždy. Od začiatku kariéry až do konca. Pri každom účinkovaní. A nielen v divadle. Po každom predstavení, koncerte som mal najviac unavené nohy. Tréma mi nedovolila obsedieť na mieste. Tréma, isté napätie, je prirodzenou súčasťou každého výkonu, a nielen umeleckého.

Som presvedčený, že okrem fyzických výrazových prostriedkov existuje nie menej dôležitá forma mimotelovej komunikácie. A  keď je vypnutá, alebo nefunguje vôbec, divák odchádza z hľadiska nedotknutý, sklamaný. A to je koniec divadla.

Divadlo je úspešné a obľúbené iba vtedy, keď sa vytvorí medzi zúčastnenými taká atmosféra, že účinkujúci hrajú spoločne s divákmi, ako jeden tím. To je skutočný zázrak divadla.“

Životopis:
Ladislav Miškovič sa narodil 5. mája 2021 v meste Nesvadby v okrese Komárno. Od detstva ho to ťahalo k spevu, vystupoval v miestnom zbore a v rokoch 1960 – 1964 študoval spev na Konzervatóriu v Bratislave. V rokoch 1959 – 1962 bol členom zboru i sólistom SĽUK-u, po krátkom účinkovaní v Maďarskom oblastnom divadle v Komárne sa v roku 1966 dostal do zboru spevohry divadla Nová scéna, kde zakrátko prešiel medzi sólistov a hral hlavné postavy operetného i muzikálového žánru.

Bol typom všestranného, tvárneho spevoherca, spoľahlivo a kultivovane interpretoval komické i vážne úlohy súčasného i klasického spevoherného repertoáru.
Po príchode do súboru spevohry NS patril k najobsadzovanejším sólistom. Ako typický mladokomik s požadovanými herecko – speváckymi a pohybovými schopnosťami, profes.suverenitou i prirodzenou dávkou šarmu, prirodzenosti, bezprostrednosti a mladíckeho temperamentu najvýraznejšie uplatnil svoje komediálne vlohy pri kreovaní postáv klasickej operety: Henri (Ples v opere, 1967), Gustáv von Pottenstein (Zem úsmevov, 1969), Bronio z Popielov (Poľská krv, 1970, 1977) a azda najúspešnejšou postavou bol jeho Gróf Bonifác (Čardášová princezná, 1982).
Zmysel pre nadsázku a nadľahčenosť postavy , nezbednú rozihranosť a šantivosť charakterizovali aj postavy v modernejšom spevohernom reperoári: Barnabáš (Hello, Dolly!, 1966), Ferko (Hrnčiarsky bál, 1968), Tony (West Side Story, 1969), Jack Worthing (Priateľ Bunbury, 1979), Aramis (Traja mušketieri, 1980). Rovnako však vedel stvárniť aj náročné charakterové postavy ako napr. Nikos (Zorba, 1971), Georges Duroy (Miláčik, 1971), Raspľujev (Krečinskej, 1976), Profesor Renato Tuzzi (Keď je v Ríme nedeľa, 1981), Piere Gringoire (Kráľ bláznov, 1984).
Zdroj: Encyklopédia dramatických umení Slovenska

Ladislav Miškovič má na konte aj dve réžie – úspešnú inscenáciu operety Hrnčiarsky bál réžijne vytvoril pre Novú scénu v roku 1982 a o šesť rokov neskôr to bola réžia hudobnej komédie Liliomfa pre košické divadlo Thália.
Sólistom spevohry Novej scény bol až do roku 1998, kedy sa spevohra zrušila.
Ladislav Miškovič počas svojho profesionálneho pôsobenia vystúpil v mnohých hudobno -zábavných programoch v televízii a v rámci Umeleckej agentúry Slovkoncert sa v rokoch 1966 až 2005 venoval koncertnej a estrádnej činnosti. Vo vydavateľstve Opus nahral LP platne s piesňami a operetné duetá (Z operety do operety 1974, Zo sveta operety 1983) a podieľal sa na nahrávke prierezu operetou Noc v Benátkach.
Ako herec, spevák i autor bol dlhoročným členom Rozhlasového kabaretu Rádia Patria.
Po ukončení aktívneho umeleckého života sa presťahoval do Smrdák, kde žije dodnes. Spevu zostal verný do vysokého veku ako člen miešaného speváckeho zboru Cantilena v Senici.
Ladislav Miškovič je ženatý, má tri deti, dve vnúčatá a pravnučku.