JUBILUJÚCA OĽGA ŠALAGOVÁ

Tlačová správa, 31. mája 2024, Bratislava

Vynikajúca slovenská herečka, dlhoročná členka Poetickej súboru Novej scény pani Oľga Šalagová sa 3. júna dožíva okrúhleho jubilea 80. narodenín. Na divadelnom javisku, vo filme,  televízii, dabingu a v rozhlase stvárnila desiatky výrazných a rozmanitých úloh komediálneho i dramatického charakteru.

Divadlo Nová scéna sa pripája ku gratulantom a svojej bývalej kolegyni praje k jej okrúhlemu jubileu pevné zdravie a veľa pozitívnej energie, ktorú tak často a rada rozdávala divákom.

Za všetkých jej gratuluje dlhoročný herecký kolega Ján Mistrík:

„No a z Olinky je už definitívne Oľga. Práve si prekročila prah do priestoru, kde už bývame len my, skutočne dospelí. Zo srdca a úprimne Ti blahoželám. Po vlastných skúsenostiach Ti chcem odporučiť, aby si každého, kto obdivne vzdychne „aký krásny vek“ poslala okamžite niekam!!! My predsa dobre vieme, že prívlastok „krásny“ prislúcha k úplne iným vekovým kategóriám. Ešte si na ne niekedy hmlisto spomenieme. Chcel by som tu parafrázovať jednu repliku, ktorú si vyslovila, ako jedna z množstva krásnych divadelných figúr tebou vytvorených. Bola vo Feldekovom Jánošíkovi. Hovorila o tom, že si bola, si a vždy budeš „HRDÁ HORNOUHORSKÁ UHORKA.“ Vždy som Ťa považoval za hrdú, na rovinu veci hovoriacu Slovenku. Takže vitaj v klube dospelých a drž sa.
Tvoj dlhoročný súputník Jano Mistrík.“

P.S. DRŽME SA ZARYTE A NEDAJME SI PODRYŤ MORÁLKU ( všetky variácie s použitím mäkkého a tvrdého I sú správne)


Pani Oľge Šalagovej sme pri príležitosti jej jubilea položili aj niekoľko otázok:

Čo Vám herecká profesia za roky účinkovania v divadle, filme a televízii dala a možno, čo vzala?
„Herectvo je ťažké remeslo. Herec, či herečka pracuje s vlastným telom, musí ovládať svoj hlas a pohyb, čiže používa svoje telo ako nástroj. Samozrejme, hovorím o talentovanom hercovi - herečke.  Bez talentu a charizmy je herectvo nudné a únavné. Profesor Bagar mi povedal, že na javisko nosím celé svoje telo, nič nezabúdam v šatni. Nech za talent poďakujem pánu Bohu a nech s herectvom nehazardujem. Vždy, keď som mala veľa práce, som si na jeho slová spomenula. Nedala som si vziať čas na výchovu mojich detí a počas prázdnin som nikdy nepracovala. Nahnevala som veľa režisérov, keď som odmietala filmovať počas leta. Mala som šťastie, každá práca na hereckej roly mi dala veľa skúseností a krásnych zážitkov.“

18 rokov ste boli súčasťou hereckého súboru Poetickej scény – ako si spomínate na svoje začiatky v súbore?
„Bola som v Bratislave na neplatenej materskej dovolenke. Oslovil ma režisér Ivan Teren na hosťovanie v Poetickom súbore NS v prekrásnom pásme poézie.

Nádherné verše a rozprávková atmosféra divadla ma okúzlila. Jedinou členkou v súbore divadla bola v tom čase E.M. Chalupová, s ktorou sa vieme smiať i rozprávať až do dnešných dní.“

Na ktoré Vaše divadelné postavy  a režisérov rada spomínate?
„Divadlo Poetická scéna bolo malé, ale malo veľké čaro. Umožňovalo herectvo bez štvrtej steny. Malo šťastie na režisérov. Marta Gogálová absolvovala réžiu Goldoniho Mirandolínou a nechala hercov improvizovať a dotvárať svoje postavy. Stano Párnický mal rád moderné herectvo a scudzovanie. Predstavenie Bertolda Brechta Muž ako muž v jeho réžii, bolo veľmi úspešné. Striedali sa inscenácie poézie a množstvo zaujímavých divadelných titulov. Spomínam na tvorivé skúšky s Paľom Hasprom.   

Mojou najobľúbenejšou bola nádherná postava Riečanovej v hre Pomocník podľa knihy Ladislava Balleka v réžii Marty Gogálovej. Dramaturg pán Mičinec kúpil za vlastné peniaze novinku - dve drahé filmové kazety a vyhlásil, že musí zaznamenať naše predstavenie. Ďakujem mu, že zostala pamiatka na naše herectvo.“


Životopis:

Pani Oľga Šalagová sa narodila 3. júna 1944 v Trnave. V roku 1965 absolvovala štúdium herectva na VŠMU v Bratislave. Niekoľko rokov bola v slobodnom povolaní, v rokoch 1968 – 1972 bola členkou Krajového divadla v Nitre. Od roku 1972 do roku 1990 bola členkou súboru Poetickej scény, neskôr Poetického súboru Novej scény.

Počas svojej kariéry stvárnila desiatky postáv dramatického i komediálneho naturelu.

Zmysel pre komiku uplatnila napr. ako Mirandolína (Mirandolína, 1973), Šansoniérka (Staromódna komédia, 1977), Georgetta (Škola žien, 1981).

V dramatickom žánri vytvorila psychologicko i štýlovo odlíšené postavy zložitých ženských hrdiniek Varvara (Búrka, 1970), Oľga (Eugen Onegin, 1974), Leokadja Begbicková (Muž ako muž, 1975), Riečanová (Pomocník, 1979), Valentina von Rewentlov (Súkromná slava,1986 ).

Oľga Šalagová účinkovala aj vo filmoch Slnko v sieti, Panna zázračnica, Hriech Kataríny Padychovej, Pobežím až na kraj sveta a v mnohých televíznych filmoch a inscenáciách ako napr. Balada o siedmych obesených (1968), Maroško (1968), Tereza (1976), Adam Šangala.

Stvárnila množstvo rôznorodých postáv aj v dabingu a rozhlase.