Zozmrel významný slovenský režisér Stanislav Párnický
správa
Lúčime sa s významným slovenským režisérom, scenáristom a dramaturgom, osobnosťou televíznej a filmovej tvorby, profesorom Stanislavom Párnickým, ktorý zomrel náhle v piatok 31. marca vo veku 77 rokov.
Výraznú stopu zanechal aj v slovenskom divadelníctve, spolupracoval spočiatku externe a v rokoch 1988 - 1994 aj ako interný režisér činohry Divadla Nová scéna.
Z jeho inscenácií spomeňme napr. Pavilón nad riekou, Hlava XXII., Dom po Swiftovi, Kto sa bojí Virgínie Woolfovej, Pokrvní príbuzní, Tango, Škola žien, Traja mušketieri, Tri v tom a Revízor.
Dnes o 14.00 hod sa s profesorom Párnickým lúčia pedagógovia a študenti Filmovej a televíznej fakulty VŠMU, ktorú zakladal, bol jej dekanom a dlhoročným pedagógom.
Posledná rozlúčka so Stanislavom Párnickým bude vo štvrtok 6. apríla 2023 v bratislavskom Krematóriu.
Česť jeho pamiatke!
Životopis:
Stanislav Párnický sa narodil 11. apríla 1945 v Piešťanoch. Jeho talent sa prejavil už počas štúdia divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Zaujal inscenáciou jednoaktoviek Tiger a Stenotypisti (Divadelné štúdio VŠMU, 1967) a získal cenu za réžiu na festivale študentských divadiel v nemeckom Erlangene. S ďalšou hrou Kráľ Ubu sa o dva roky neskôr zúčastnil VŠMU na festivale študentských divadiel v Nancy vo Francúzsku. Po skončení štúdia krátky čas pôsobil v Divadle SNP v Martine, kde režíroval prevažne náročný, žánrovo i tematicky pestrý repertoár.
Z Martina sa na dlhé roky presunul do Slovenskej televízie v Bratislave, kde sa v priebehu 70. rokov 20. storočia stal výraznou osobnosťou televíznej tvorby. Jeho práce pre televíziu, ako Straty a nálezy (1975), Americká tragédia (1976), Chlapec z majera (1980), Najatý klaun (1980), Zbožňovaná (1980), Cukor (1982), Hĺbkový rekord (1985) či O mužoch, ženách a deťoch (1986) vzbudili nielen záujem publika, ale ocenili ich aj na mnohých festivaloch.
V roku 1985 prešiel Stanislav Párnický na bratislavskú Kolibu do Slovenskej filmovej tvorby. Upozornil na seba psychologickou drámou Kára plná bolesti (1985), dejovo situovanou do prostredia slovenskej dediny v čase druhej svetovej vojny. Ďalším jeho úspešným filmom bola dráma Južná pošta (1987), za ktorú v roku 1988 získal Osobitnú cenu Filmového festivalu pracujúcich. V roku 1995 nakrútil pokračovanie filmu Štefana Uhra Pásla kone na betóne (1982) pod názvom ... kone na betóne.
Spolupracoval tiež na niekoľkých televíznych seriáloch, režisérsky sa ujal napríklad Ordinácie v ružovej záhrade (2007), seriálov Kolonáda a Zborovňa. V roku 2011 nakrútil aj televízny film Čerešňový chlapec.
V roku 1990 sa Stanislav Párnický podieľal na vzniku Filmovej a televíznej fakulty (FTF) VŠMU v Bratislave. Bol prvým vedúcim katedry filmovej a televíznej réžie a dekanom Filmovej a televíznej fakulty VŠMU. Vyučoval predmety režijná tvorba, základy réžie a teória réžie. Bol členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. V roku 2017 dostal Cenu ministra kultúry SR.
Zdroj: TASR
