STE DYSLEKTIK?

Tlačová správa, 5. 10. 2021

Mesiac október je mesiacom zvyšovania povedomia o dyslexii. V rámci pomoci dyslektikom sa web stránka divadla dá prekliknúť (na lište vpravo hore) do špeciálneho fontu navrhnutého pre dyslektikov, ktorým sa tak uľahčuje čítanie informácií o jednotlivých predstaveniach, programe a pod.
Ťažkosťami s osvojovaním si čítania má podľa štatistík 4-8% školskej populácie, čo znamená, že na 20 detí v triede pripadá jedno až dve deti s dyslexiou. Deťom s dyslexiou sa dlhodobo venuje aj prof. Eva Gajdošová: „Treba vysloviť Divadlu Nová scéna poďakovanie, že myslela na mladých ľudí so špecifickými poruchami učenia – dyslexiou a pripravila im upravené písmo, pomocou ktorého sa im ľahšie prečítajú požadované informácie o predstaveniach a nestratia chuť sa o nich čo najviac dozvedieť.

Čo je dyslexia?

Poruchy učenia sú v súčasnosti veľmi rozšíreným problémom, ktorý sa týka stále väčšieho počtu detí. Schopnosť čítať a písať predpokladá, že sa dieťa naučí rozumieť písanému textu a do písomnej podoby prevedie aj počuté slovo. Spoločným menovateľom porúch učenia je skutočnosť, že žiak v dôsledku svojho narušenia v prípade, ak mu nie je poskytnutá špeciálna starostlivosť, zlyháva najmä v škole. Ide tu o žiakov, ktorí majú ťažkosti s osvojením a používaním jazyka, čítanej a písanej reči, manipulácie s grafickými, matematickými či múzickými symbolmi, aplikovania pravopisných pravidiel a pod., pričom príčinou týchto ťažkostí nie sú primárne senzorické, somatické alebo mentálne postihnutia, sociálne podmienené faktory, prípadne nedostatočná metodika vo vyučovaní.

Deti v poruchami učenia majú problémy najmä v týchto oblastiach:

Majú nedostatočne rozvinutú jemnú motoriku, ktorá negatívne ovplyvňuje výkony v písaní. Prejavuje sa v nepravidelnom formovaní písmen, vo vedení čiar, nepravidelných medzerách medzi slovami, neusporiadanom dodržiavaní stĺpcov a pod.
Poruchy rozvoja reči a výslovnosti.
Problémy v chápaní vzťahov v priestore, polohe a orientácii v priestore.
Nedostatky v optickom a akustickom vnímaní v časovom slede.
Deficity v krátkodobej a dlhodobej pamäti pre písané a počuté rečové informácie.
Nedostatočné schopnosti intersenzorických výkonov. To znamená, že deti s ťažkosťami vnímajú zmysluplné súvislosti medzi podnetmi, ktoré sú viazané na rôzne zmyslové oblasti, a ťažko ich prevádzajú do rečových symbolov ( In Pokorná, 1997).

Problematika porúch učenia predstavuje určitý začarovaný kruh týkajúci sa dieťaťa, rodičov i učiteľa. Na začiatku, keď dieťa vstupuje do školy, je všetko v poriadku. Rodičia, dieťa ani učiteľ nepredpokladajú žiadne problémy. Ale keď dieťa nedosahuje požadované výsledky, zažíva prvé neúspechy, znižuje sa jeho sebaistota a sebahodnotenie a zhoršujú sa aj jeho sociálne vzťahy, keďže neúspechy dieťa vnímajú aj jeho spolužiaci, rodičia a učiteľ. Môžu nastupovať aj poruchy správania, keďže dieťa reaguje nie vždy vhodne na kritiku zo strany učiteľov, rodičov i spolužiakov. Vo vyšších ročníkoch sa začínajú prehlbovať rozdiely vo výkonoch medzi žiakom a jeho spolužiakmi. Dieťa časom neočakáva nič iného len neúspech. Dieťa stráca dôveru v seba.

Preto je veľmi dôležité, aby učiteľ poznal nielen druh žiakových ťažkostí v učení, ale aj jeho schopnosti. V triede by mal poukazovať najmä na žiakove schopnosti a stále ich rozvíjať a nie sa zameriavať na jeho nedostatky a tým žiaka neustále frustroval.

Úlohou rodičov je vytvárať zázemie, v ktorom by bolo dieťa prijímané aj so svojimi chybami. To ale neznamená, že sa majú rodičia s chybami svojho dieťaťa zmieriť. Dieťa musí vedieť, čo je správne a čo nie, čo rodičia tolerujú a čo zásadne odmietajú. Dôležité však je oddeliť a odsúdiť nesprávne správanie, ale neodsúdiť dieťa samotné. Rodičia by si mali uvedomiť, že ich dieťa potrebuje najmä vtedy, keď je v akýchkoľvek ťažkostiach.

Dyslexia – je jedna z porúch učenia prejavujúca sa tým, že schopnosť naučiť sa čítať je výrazne znížená, pričom inteligencia i sociálne prostredie sú v norme. Výkony žiaka v čítaní sú horšie ako v iných činnostiach. Spojenie hláska – písmeno sa buduje veľmi ťažko a zamieňa sa. Žiak ťažko spája písmená do slabík a slov, nie je schopný sledovať čítanie spolužiakov očnými pohybmi, má sklon k dvojitému čítaniu a v dôsledku spomínaných ťažkostí mu uniká obsah textu. Nechápe písomne zadané pojmy a úlohy.

Na to, aby bol správne zvolený pedagogický postup pri vzdelávaní detí s poruchami učenia, je potrebné včasné diagnostikovanie zo strany učiteľa a Centier špeciálno-pedagogického poradenstva alebo Centier psychologickej prevencie a poradenstva. Tie vydajú hodnotenie, na základe ktorého bude vedieť škola, ale i samotný rodič s dieťaťom ďalej správne pracovať.
Využívanie špeciálneho prístupu a metód už od začiatku vzdelávacieho procesu môžu viesť k dobrým výsledkom. Dieťa sa naučí rôznym alternatívnym študijným zručnostiam a stratégiám, ktoré mu pomôžu zvládnuť daný problém. Ak sa tomuto problému nevenuje dostatočná pozornosť, môže to mať následky, ktoré sa v budúcnosti budú ťažšie riešiť.

Deti s poruchami učenia majú k čítaniu výraznú nechuť, ktorá je podmienená práve tým, že sa im v tejto činnosti nedarí, majú s čítaním ťažkosti a chýba im určitý zážitok z úspechu potrebný u všetkých detí, ktorý je nezanedbateľným zdrojom chuti plniť zadané úlohy. Keďže samo tieto ťažkosti prekonať nevie, číta nerado a málo, tým sa prehlbujú jeho nedostatky, chýba mu nácvik potrebný na zlepšenie a skvalitnenie tejto činnosti.

Ako zistiť, že dieťa má dyslexiu
- Dieťa sa naučilo neskoro hovoriť, stále má problémy pri čítaní, inak je však pohotové a bystré.
- Zamieňa si poradie písmen a čísiel, potrebuje si pri počítaní pomáhať prstami alebo inak a trvá mu to dlhšie ako jeho rovesníkom.
- Má problémy zapamätať si násobilku, ktorá je pravá a ktorá ľavá ruka.
- Môže byť mimoriadne nemotorné, ale nie je to podmienka.
- Pri čítaní textu vynecháva písmená v slovách, poprípade celé slová.
- Robí chyby pri čítaní akoby z nedbanlivosti a nerado číta nahlas.
- Nechápe prečítaný text, nevie ho správne interpretovať a porozprávať vlastnými slovami.
- V škole má problém s opisovaním z tabule.
- Má malú sebadôveru a úctu k sebe samému.

Typické znaky u detí s dyslexiou:

ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen , zámena písmena za iné, tvarovo, prípadne zvukovo podobné (napríklad: b-d-p; a-e; m-n; k-h; k-b; p-j; š-s; č-c a podobne),
ťažkosti v spájaní hlások do slabík, ťažkosti v spájaní slabík do slov, ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina hlások (napríklad: stôl, tráva, plný, obdobie, hmla a podobne),
deformovanie slov, prípadne vsúvanie hlások do slov, ktoré sa tam nevyskytujú,
problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie čiarok, bodiek, otáznikov,
nerozlišovanie dĺžky hlások v slove,
po prečítaní textu často neschopnosť reprodukovať a povedať vlastnými slovami obsah prečítaného,
porucha krátkodobej pamäti prejavujúca sa najmä pri zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom.

Vybrané postupy vo výchovno-vzdelávacom procese:

akceptovať pomalšie tempo
obmedziť množstvo učiva
nechať viac času na prácu
uprednostňovať ústne formy skúšania
obmedziť písanie diktátov resp. dať len polovicu diktátu
dať diktát ako doplňovačku
používať tabuľky pravopisu pri písaní
v slohových prácach hodnotiť len obsah, nie pravopis
predĺžiť čas na písanie slohu
pri klasifikácii diktáty nehodnotiť, používa sa slovné hodnotenie a počet chýb
neskúšať memorované básne, piesne
akceptovať sťaženú okamžitú reprodukciu prečítaného
brať do úvahy, že učenie sa obsahov literárnych diel a životopisov autorov je príliš ťažké, vhodné je vybrať nosné informácie
dať písomnú oporu pri reprodukcii učiva
využívať pomocné otázky pri overovaní vedomostí, nehodnotiť pravopis a úpravu do celkového hodnotenia
pri výučbe cudzieho jazyka je lepšie sa učiť frázy a konverzáciu a nie gramatické pravidlá
keďže pri písaní v cudzom jazyku robia chyby, preto skôr žiadať slovné odpovede
učiť sa nahlas
uplatniť názorné zložky intelektových schopností,
využívať obrazové pomôcky, priestorové znázornenia a prehľady, veľa pomôcok
robiť prehľadné tabuľky, grafy, slovné osnovy
pozitívne hodnotiť úspechy pokroky