Recenzia muzikálu Madame de Pompadour hraného na Novej scéne

Recenzia muzikálu Madam de Pompadour hraného na Novej scéne

08.02.2017 15:26:57

Predstavte si, že po premiére muzikálu režisér úprimne odpovedá na otázky reportérky slovami: "Nehnevajte sa, ponáhľam sa. Myslím, že som nebol celkom triezvy, keď som to režíroval. A teraz by som, ak dovolíte, potichúčky vykĺzol. Vonku ma čaká auto aj so šoférom, rád by som mal Bratislavu čo najskôr za chrbtom." Že si to neviete predstaviť? Ani ja nie, aj keď som si vedomá toho, že diela týchto kvalít sa v Bratislave hrajú a práve preto ma to úprimne pobavilo. Je to taká malá inšpirácia z muzikálu Madam de Pompadour, ktorý má čo ponúknuť.

Ako zo živého filmu

Scéna na začiatku predstavenia dýchala nostalgiou a bola viditeľná iba z jednej tretiny. Následne v súlade s dejom sa začala odkrývať. Každý obraz mal svoj význam. Ich použitie bolo do detailov premyslené a vytváralo zázemie pre rôznorodosť situácií a plynulosť deja. Jedinou pauzou bola správne načasovaná prestávka medzi dejstvami. Nasledovala po obraze pokusu o vraždu kráľa Ľudovíta XV., kde tvorcovia šikovne využili ako rekvizitu krvavo červenú oponu a jej pomalým spúšťaním k zemi ešte viac umocnili pocit tragickosti. Dôraz sa kládol aj na podvedomé vnímanie diváka a príchody a odchody hercov zo scény a na scénu vždy správne napovedali, ktorá postava bude o chvíľu minulosťou a ktorá do príbehu ešte zasiahne.

Muzikál Madam de Pompadour na Novej scéne nastavil latku veľmi vysoko

Keďže prevažná časť deja sa odohrávala v kráľovskom paláci, scéna bola nádherne osvetlená, priam žiarila a svetlá tým podčiarkovali pocit noblesy z tohoto miesta. Sviece korešpondujúce s dobou boli žiadúce a použité s mierou. Svetelné prechody pri zmene scén pôsobili plynulo a celkové nasvietenie, ktoré zbytočne neupozorňovalo na konkrétne body, dovolilo divákovi vnímať scénu ako celok.

Tanečné choreografie dodali tomuto muzikálu vyšší rozmer. Jaroslav Moravčík pretvoril dej do pohybu pričom nechal vyniknúť prirodzený pohybový talent hercov. Potenciál profesionálnych tanečníkov využil na vytvorenie pocitu. Hotové tanečné šialenstvo sa strhlo v scéne s popravou, počas ktorej bol pocit z nej tak skutočný, že mi prechádzal mráz po chrbte a napätie v hľadisku sa dalo krájať.

Emóciu dotvárala živá hudba. Ľubomír Horňák vsadil na chytľavé melódie a spojil dychové nástroje s bicími, čo pôsobilo v tomto diele sviežo a zapadalo do celkovej koncepcie. Oceňujem použitie saxofónu v lascívnej scéne, ktorej dodal vášeň. V rytmickej show so zvýšenou dynamikou vyzneli bubny podporené zvukovými efektami. Texty piesní boli trefné, pomáhali spoznať charaktery postáv, vyznávali city, rozprávali dej a posúvali ho do predu.

Príbeh zafungoval

Aj keď mal scenár svoju pevnú oporu v historickej udalosti, rozpracovaním vzťahov a vykreslením motívov vedúcich k činom, ho zaraďujem k nadčasovým dielam. Do príbehu, v ktorého popredí stála Pompadurka, tak ju prezývali poddaní, ma vtiahli spomienky Giacoma Casanovu. Bola to žena milovaná i nenávidená zároveň. Kým kráľ ju miloval, ľud ju nenávidel za svoju chudobu, za nové a nové dane, ktoré mali naplniť kráľovskú pokladnicu a uspokojiť tak jej rozmary. Za jej necitlivý prístup ku kráľovnej Márii som ju zase nenávidela ja. Aj keď Madam de Pompadour ovládala najmocnejšieho muža Francúzska, bola v neustálej konfrontácii s okolím a prekážky, ktoré jej prichádzali do cesty, ju postupne od neho vzďaľovali. Jej a kráľova neobľúbenosť vyústili do bodu zlomu, ktorý zásadne zmenil jej život. Kým v prvom dejstve dominoval citový dej, v druhom sa autor zameral na dej fyzický. S nadsázkou a vtipom kritizoval vtedajšiu šľachtu a poukazoval na jej prízemnosť. K citom sa opäť vrátil v závere, aby odhalil pravú tvár kráľa a kráľovnej.

Tým, že dôraz bol kladený buď na zdobenie alebo na farebnosť, kostými nepôsobili prehnane gýčovo. Rukavice, mašle, šperky, široké sukne, živôtiky, parochne (vysoko vyčesné u Madame de Pompadour a kráľovho syna Dauphina), to všetko zapadalo do baroka a teda do historickej zložky príbehu. Odľahčenosť a nadčasovosť symbolizovala skrátená dĺžka šiat v prednom diely.

Muzikál Madam de Pompadour je jedinečným zážitkom a dokonalou ukážkou toho, ako má muzikál vyzerať. Scéna, svetlá, choreografie, hudba, scenár, kostými, všetko v kompaktnom zmysluplnom celku. Hviezdy ako Karin Olasová, Maroš Kramár, Sisa Lelkeš Sklovská, Štefan Skrúcaný, Karol Čálik i všetci herci, ktorí v ňom účinkovali, sa zžili s postavami tak, že bol zážitok ich sledovať. Úsilie všetkých ocenilo publikum búrlivým potleskom a standing ovation.

Celkové hodnotenie: 5 bodov z 5

Posted 26th April 2016 by Silvia Černoková