MÁRIA TERÉZIA #posledná milosť: muzikál, ktorý mixuje históriu a modernu
recenzia
MÁRIA TERÉZIA #posledná milosť: muzikál, ktorý mixuje históriu a modernu
mojakultura.sk 16. apríla 2019
Divadlo Nová scéna uviedlo koncom marca s veľkým úspechom pôvodný slovenský muzikál MÁRIA TERÉZIA #posledná milosť. Vďaka kreatívnemu prístupu tvorcov sme sa dočkali zaujímavej fúzie histórie s modernými prvkami a dokonca živej hudby na pódiu.
Príbeh o panovníčke, ktorá ovplyvnila chod dejín v našom stredoeurópskom priestore a bola nositeľkou hodnôt, na ktorých stojí dnešná Európa, sa môže zdať na prvý pohľad ako vyčerpaný. Mária Terézia#posledná milosť je muzikálom, ktorý prináša nielen historické fakty o žene, ktorá bola mocnou političkou medzi mužmi – panovníkmi, zároveň však paralelne rozvíja aj iný osud. Na scéne sa odvíja aj príbeh jednoduchého dievčaťa, ktoré sa presťahuje do Prešporku. Pre jej výnimočné schopnosti predvídať a liečiť, ju chcú odsúdiť a upáliť.
Kam by sa ešte tvorcovia akejkoľvek umeleckej formy mohli posunúť, aby obecenstvu predstavili nový pohľad na panovníčku, o ktorej vieme z histórie tak veľa? Okrem toho, že bola panovníčkou, bola aj milujúcou a zraniteľnou ženou, ktorá však žila medzi mužmi – slabochmi. Aj túto tému rozvíjajú, predsa len však pridávajú čosi navrch.
Tímu tvorcov sa podarilo muzikál vystavať tak, aby pútal svojou formou, príbehom, respektíve paralelnými príbehmi, ktoré si divák intuitívne spája, nakoľko obe ženské hrdinky sa snažia nájsť si svoje miesto vo svete a zároveň žiť bez lásky. Zároveň sa im podarilo prepojiť historické, teda to staré, s novým, teda moderným – a to hneď v rôznych polohách.
Mária Terézia bola najvýznamnejšou ženou Habsburskej dynastie a kľúčovou postavou v politike 18. storočia. Súčasne však matkou, ktorá porodila 16 detí a žila v šťastnom manželstve po boku Františka Lotrinského. Trojica tvorcov – autor hudby Ľubo Horňák, režisér, autor libreta a autor textov piesní Dodo Gombár a autor textov piesní Marián Brezáni, poníma príbeh formálne inak, ako sme zvyknutí.
Vďaka kreatívnemu prístupu režiséra začíname smrťou Františka Lotrinského, takže príbeh akoby sa začínal od svojho konca. Mária Terézia v podaní Sisy Sklovskej je presvedčivá nielen spevácky (čo pri Sklovskej nie je prekvapením), ale aj herecky. Sisa zvláda úlohu silnej ženy, zároveň sa však nebojí ukázať svoje slabosti. Napriek tomu, že o jej speváckych kvalitách niet pochýb, je nutné poznamenať, že sa prejavila vo viacerých žánroch a vďaka vypracovanej vokálnej technike ich zvládla. Či už to boli kantilény, ktoré prevažne znejú v operách alebo rocková muzika či pop – všetky farby a registre má táto speváčka pod kontrolou a vie s nimi pracovať. Čo však bolo najnevšednejšie, to bola speváčkina kontra – altová poloha a niektoré party dokonca zneli, akoby boli nižšie, aký má štandardne záber kontra alt. Ten mohutný, sýty vokál doslova zaplnil celú sálu. Osobne si neviem predstaviť inú speváčku, ktorá by toľkoto registrov a výrazových prvkov naraz zvládla v jednom diele, no pri interpretácii Sisy Sklovskej sme mali dojem, že všetko je to prirodzené a nepotrebuje svoj hlas špeciálne siliť do polôh, ktoré jej nesedia. Aj preto to bola dobrá voľba, keďže nosnou postavou je práve Mária Terézia, zákonite, má aj najviac priestoru – či už hereckého alebo speváckeho. Sklovska dobre zvláda úlohu panovníčky – či už ako političky alebo matky, pretože ich skryla do svojho vnútra, presne tak ako Mária Terézia. Jej emóciám divák verí, pretože „neprehráva“, v jednotlivých situáciách neafektuje, ako to vídame v niektorých muzikáloch na domácej scéne, takže jej výkony sú po každej stránke presvedčivé.
Superstárista Martin Harich ako Jozef II. Prekvapil hereckými kvalitami, dokonca v mnohom predčili tie spevácke. Keďže autori (ako sme spomenuli), sa vymykajú vystavaním príbehu tradičnej forme, nie je prekvapením, že aj v hudbe sa experimentuje. Do hudby vnášajú rôzne moderné prvky a nevyhýbajú sa ani rapu, pričom najviac ho prezentuje práve najmladšia generácia – syn Márie Terézie Jozef II. (postavu alternuje Dávid Hartl).
Jednoznačne najväčším plusom muzikálu bola živá hudba na pódiu, čo je v našich končinách skôr raritné ako bežné. Kompozične veľmi dobre vycibrené skladby, sláčiky na pódiu, priečna flauta doplnená rytmickými podkladmi, spravili tento muzikál živým organizmom. Oproti monumentálnym orchestrom, ktoré však výpravné muzikály hrajú z CD nosiča, nikdy nie naživo, keďže by to stálo šialené peniaze, bol tento minimalistický model absolútne postačujúci. Sisa Sklovska so svojím mohutným diapazónom nepotrebuje majestátny zvuk. A hlavne – reprodukovaná hudba nikdy nenahradí živú hudbu, takže celkový zážitok je o to emotívnejší. Z hudobného hľadiska je muzikál zaujímavý žánrovo. Autor hudby Ľubo Horňák excelentne pláva vo fúziách mnohých žánrov, ale nikdy z nich nevybočí natoľko, aby to tvorilo na javisku neznesiteľný kontrast.
Z postáv, ktoré sa zhostili jednotlivých úloh, si nemožno nevšimnúť nežnú Janu Lieskovskú, ktorá stvárnila dcéru Márie Terézie – Máriu Kristínu, no medzi najväčšie talenty, ktoré sa na pódiu prejavili, patrila nepochybne mladá herečka Petra Dubayová. Tá si v muzikáli zahrala mladú vdovu Magdalénu, ktorá príde do prešporského podhradia Vydrice oživiť starý mlyn a zabudnúť tak na svoje trápenie (alternácia: Viktória Matušovová) a viac, ako jej herecké kvality, na povrch vystúpili tie spevácke. Nádherne sýty hlas vo výškach, výrazovo presvedčivé, najmä dramatické časti skladieb a intonačne čisté – veľmi náročné party, zvládla Dubayová na výbornú. Dokázala do vokálu pretaviť žiaľ, strach, drámu, navyše disponuje zaujímavou farbou hlasu, takže jej rola bola naozaj pozitívnym prekvapením.
Málokedy sa zvykne akcentovať skutočnosť, že Mária Terézia stála pri konci čarodejníckych „móresov“ – zaslúžila sa o racionalizáciu myslenia spoločnosti svojím radikálnym postojom k nezmyselným praktikám upaľovania žien – čarodejníc. Tvorcovia rozohrávajú aj túto líniu a práve vďaka nej, ako už divák tuší, sa dve ženy nakoniec stretávajú.
Zohratý autorský tím Gombár – Horňák – Brezáni sa podpísali pod vyzreté dielo, ktoré nie je tuctové a už vôbec nie štandardné či už z hľadiska príbehu alebo hudby. Prináša do divadla niečo nové, svieže a zaujímavé, poskytuje hercom a spevákom priestor na sebarealizáciu. A samozrejme, kostýmy (Hana Knotková) sú do posledného, najmenšieho detailu prepracované – sú priam pastvou pre oči.
Muzikál je zrozumiteľným a veľmi invenčným mixom historickej témy s aktuálnymi, modernými výrazovými prvkami, ktoré sú riešené vo veľmi rozumnej miere. Je nepochybne zaujímavým dielom, ktoré musíte vidieť, najmä ak patríte medzi priaznivcov muzikálov.
Zuzana Vachová