ELEKTRICKÝ ANJEL – netradičná premiéra Divadla Nová scéna v priestore KOTOLŇA na Fakulte architektúry a dizajnu STU

Tlačová správa

ELEKTRICKÝ ANJEL – netradičná premiéra Divadla Nová scéna v priestore KOTOLŇA na Fakulte architektúry a dizajnu STU

Divadlo Nová scéna uvedie dňa 24. februára 2022 o 19.00 hod. slovenskú premiéru hry súčasného rumunského autora Radu Macriniciho Elektrický anjel. Ide v poradí o tretí projekt v rámci línie Mladá Nová scéna. V réžii Svetozára Sprušanského sa v hlavných postavách predstavia Vladislav Plevčík, Michal Candrák a Petra Dubayová a.h. Vďaka spolupráci s Fakultou architektúry a dizajnu STU sa predstavenie bude hrávať v priestore KOTOLŇA v budove FAD STU, scénu navrhla študentka architektúry FAD STU Karolína Bujdáková.

Hra Elektrický anjel súčasného rumunského dramatika  Radu Macriniciho je vtipná, krutá, ironická a múdra. Je o trojici tínedžerov, ktorí sa rozhodnú spáchať samovraždu. Sú hluční, dotieraví, zle vychovaní a súčasne bezradní, vyrastajúci v spoločnosti bez morálky a skutočných hodnôt. Zmätení hľadajú východisko z chaosu, v ktorom žijú.

Režiséra i dramaturga predstavenia Svetozára Sprušanského hra zaujala už pred niekoľkými rokmi: „Hra provokuje svojou témou vnímania bezútešnosti žitej reality mladými ľuďmi. A skutkom, ktorý chcú vykonať. Čo ich k takémuto rozhodnutiu doviedlo? Svet v ktorom žijú. Krutý, chladný, surový. Svet bez skutočných hodnôt a autorít, o ktoré by sa mohli oprieť. Svet preplnený vymyslenou realitou médií, pragmatizmom a cynizmom. Spolu s hrdinami tejto hry sa pýtame: A ako ďalej? Ako žiť a prežiť obludnosť tejto pseudoreality?“

Trojicu tínedžerov, ktorí sa rozhodli vziať si život, stvárňujú v predstavení Vladislav Plevčík, Michal Candrák a Petra Dubayová. Zhodli sa na tom, že treba otvárať aj takéto vážne témy, rozprávať sa o nich. Vladislav Plevčík: „Život je dar. A smrť je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Je nesmierne dôležité vnímať vnútorný svet našich blízkych a nášho okolia. Ak to nerobíme my, tak to následne nerobí nikto. A to je chyba - chyba spoločnosti, v ktorej žijeme.“
Petra Dubayová k tomu dodáva: „Myslím si, že ako mnoho mladých ľudí, aj moja  Ada je zmietaná pocitmi beznádeje, zbytočnosti a neporozumenia tomuto svetu. V jej živote sa vyskytla udalosť, ktorá ňou extrémne pohla a dohnala ju k tomuto výrazne krajnému riešeniu. O svojom rozhodnutí neustále pochybuje, bojí sa a zrejme aj preto to nedokáže urobiť sama, ale hľadá pomoc u ľudí, ktorí by jej mohli rozumieť.“

Pripája sa aj Michal Candrák: „Do dospelosti sa dieťa stretne s asi 13000 simulovanými a vymyslenými vraždami. Na internete, v televízii, v aplikáciách, hrách. A téma vraždy či samovraždy sa v takých situáciách berie ako niečo vzdialené. Myslím si, že sa treba rozprávať o takýchto témach a pripomenúť ľuďom, že existujú aj iné cesty.“ 

Uvedenie hry v netradičnom priestore KOTOLŇA podnietil dekan FAD STU prof. Pavel Gregor a režisérovi Svetozárovi Sprušanskému bolo jasné, že to je správne prepojenie:
„Text a genius loci tohto priestoru sa v mojej hlave hneď prepojili. A do tohto priesečníku automaticky zapadla dramaturgická línia Mladá Nová scéna, kde sa venujeme uvádzaniu hier pre mladé publikum, s témami, ktoré ich zrkadlia, ale aj vedú k diskusiám o neľahkých problémoch súčasnosti.“

Priestor KOTOLŇA je Kreatívnym centrom FAD STU, vzniklo aj pričinením samotných študentov, je platformou na ich pracovné i neformálne stretnutia. Jeho priestory už využilo ako divadelnú scénu viacero divadelných súborov. Ako hovorí dekan FAD STU Pavel Gregor, spolupráca s Divadlom Nová scéna bola širšia ako iba poskytnutie priestoru: „Pri ponuke priestorov pre aktivity Novej scény pre mladé publikum, vznikla aj myšlienka profesionálnej spolupráce študentov predmetu scénografia (vedúci pedagóg arch. P. Mazalán) na návrhu scény pre  konkrétne predstavenie. FAD STU v Bratislave tak pokračuje vo svojej snahe užšieho prepájania akademického štúdia s odbornou praxou a hľadania aj netradičných spôsobov sprístupnenia priestorov fakulty širšej verejnosti.“

Konkrétnym výsledkom spolupráce je návrh a realizácia scény do hry Elektrický anjel študentky FAD STU Karolíny Bujdákovej. Podľa jej slov, bola to pre ňu skvelá príležitosť vyskúšať si teóriu v praxi:
„Spolupráca fakulty a divadla mi priniesla úplne novú skúsenosť. Vďaka nej sme ako študenti dostali možnosť spoznať úplne nový proces a novú mierku - tvorbu scénografie ako teoreticky tak aj prakticky. Na začiatku nás pán režisér oboznámil s problematikou na teoretickej úrovni a vysvetlil nám aj praktický postup. Potom už nechal pracovať našu fantáziu. Môj návrh si pán Sprušanský vybral a naša spolupráca pokračovala na realizačnom projekte a nasledovali aj návštevy dielní, kde sme plánovali a kontrolovali proces výroby jednotlivých častí až po inštaláciu na technickej skúške. Bolo krásne vidieť, že naša spolupráca bola dotiahnutá do úspešného konca a scéna je hotová.“

Dôležitou súčasťou predstavenia je aj fiktívna téma znovuzavedenia trestu smrti na Slovensku. Aktéri hry sledujú v hotelovej izbe aktuálne spravodajstvo na TA3, ktoré túto tému rozoberá z viacerých strán. Dokrútky sa nakrúcali priamo v TA3, objavia sa v nich aj reportéri Lenka Ježová a Patrik Jáger spolu s moderátorom Alfonzom Šuranom :
 „Televízne spravodajstvo moderujem už takmer 30 rokov, ale v niektorých momentoch som sa pri nakrúcaní doslova zapotil. Naplniť predstavy režiséra o emócii a  jej vývoji vôbec nie je jednoduché. Je to niečo, s čím sa v reálnom spravodajstve dúfam ani nestretneme. Aj keď človeka to núti premýšľať, aký je dosah správ, ktoré oznamujeme. Aký obrovský vplyv na spoločnosť a jednotlivca majú. Hra nám aj pripomína, ako sa cez pandémiu z našich životov vytratila kultúra komunikácie a ľudskosť. Nahradila ju vulgárnosť, krutosť a povrchnosť. Dokážeme to ešte zvrátiť?, pýtam sa sám seba.“

 O AUTOROVI
Radu MACRINICI (1964) je súčasný rumunský dramatik a prozaik, umelecký riaditeľ Medzinárodného divadelného festivalu Atelier v Baia Mare. Je autorom 15 divadelných hier, z nich k najznámejším patria Knihovník, Evanjelium podľa Tomáša, Elektrický anjel, Jack ostreľovač, M/Moja krajina, Danssolitude. Jeho hry uvádzajú nielen rumunské divadlá, ale s úspechom sa hrá aj v zahraničí, napríklad hra Knihovník v divadlách v Bruseli, Lisabone a Madride. V Rumunsku patrí k žiadaným súčasným autorom, viackrát získal prémiu Zväzu dramatických umelcov Rumunska za najlepšiu hru roka.