Dušan Kaprálik
Narodil sa 21. februára 1948 v Martine.
Dušan Kaprálik (*1948 – 2023) absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v roku 1970. Profesionálnu hereckú dráhu začal v Krajovom divadle v Nitre (1971 – 1973) a následne v Poetickom súbore Novej scény v Bratislave, v ktorom pôsobil až do jeho zániku (v roku 1990). Po zrušení súboru sa stal najprv členom Komornej činohry Novej scény (1990 – 1991), neskôr Činohry (1991 – 1999) a Hudobno-dramatického súboru Divadla Nová scéna (1999 – 2021). Pohostinsky spolupracoval so Slovenským národným divadlom, Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava, Trnavským divadlom, Divadlom a.ha. i Divadlom LUDUS v Bratislave. Bol tiež pedagógom bratislavského Konzervatória.
Po návrate do Bratislavy začal Dušan Kaprálik spolupracovať aj s ochotníckym súborom pri DK ROH CHZJD, s ktorým úspešne režijne naštudoval inscenácie Jánošík podľa Vivaldiho (1980, 1984), Dvanásť stoličiek (1982) či Neklesať na duchu (1984). Ako režisér sa predstavil aj na pôde Poetického súboru – Všade vonia ženou (1978), Tri prúty Liptova (1981), v Činohre Novej scény – Z Karlína do Bratislavy parníkom Lanna 8 za 365 dní (1979), Zlatá priadka (1981) i v Hudobno-dramatickom súbore Divadla Nová scéna – Ako zbaliť babu alebo Bezva finta (2014) a s poslucháčmi bratislavského Konzervatória naštudoval inscenáciu Orchester (2000).
Dušan Kaprálik začínal svoju hereckú dráhu postavami, ktoré akcentovali vážne tóny, postupne však do stvárňovaných typov a charakterov vnášal komické črty a karikatúru – Prvý deň karnevalu (1972), Lumpacivagabundus (1973), Meridián (1974). Sila jeho prejavu bola predovšetkým v tragikomických polohách, na ktorých vedel presvedčivo vybudovať celú líniu postavy – Muž ako muž (1975), Hájnikova žena (1976), Metafora (1977), Pomocník (1979), Dubrovnícka komédia (1981), Prefíkaná vdova (1982), Malé tragédie (1983), Kára plná bolesti (1985), Diagnóza AIDS (Trnavské divadlo, 1994), Kráľ Ján (1995), Veľké ucho (1997), Niekto to rád horúce (2000), Fidlikant na streche (2007), Obchod na korze (2014), Tajný denník Adriana Mola (2019). Popri divadle bol aj vyhľadávaným rozhlasovým, televíznym a dabingovým hercom.
„Divadlo mi vždy dávalo slobodu. Nemusel som bojovať s realitou, ale s úprimnosťou životných situácií postáv, ktoré vymyslel niekto úplne iný. Je to nádherná detektívka. Nemá nič spoločného s politickým bojom, s osobnými problémami, v tom dobrom prípade ani so snahou páčiť sa, ale má mnoho spoločného s hľadaním. S hľadaním pravdy, krásy, harmónie, nenávisti, zloby, svinstva. Taký je život. A o tom sa oplatí rozmýšľať a v umeleckom diele ho realizovať. Bez nároku moralizovať, škatuľkovať, pretože názor si musí vytvárať divák.“
