Karol Čálik

Narodil sa 15. marca 1945 v Trnave.

Ako poslucháč VŠMU účinkoval na Novej scéne v operete Modrá ruža a v muzikáli Hallo Dolly. Štúdium na VŠMU ukončil v roku 1966. Od októbra 1968 (po absolvovaní základnej vojenskej služby vo VUSe) sa stal sólistom spevohry Novej scény, ale často účinkoval aj v činohre. Jeho svojrázny prejav vychádzajúci zo situačnej komiky, vycibrený mimikou a zmyslom pre vtip, rovnako ako spevácky talent, si našiel uplatnenie v mnohých inscenáciách - od komédií, tragikomédií, operiet až po muzikály. V činohre bol napr. Seňa (Siedme nebo, 1972), Tibor (Cyrano z predmestia, 1977), Škulo (Brzdy, 1983). V operetách, hudobných komédiách a muzikáloch bol Filip Plafón (Modrá ruža, 1966), Barnabáš (Hallo Dolly, 1966), Mimiko (Zorba, 1970), Frank (Loď komediantov, 1971), Osip (Revízor, 1973), Kapitán (Husári, 1973), Porthos (Traja mušketieri, 1980), Olivetti (Opera Mafiozo, 1972).
Z operetných postáv spomeňme Jupitera (Orfeus v podsvetí, 1981), Miška (Čardášová princezná, 1982) a Carnera (Cigánsky barón, 1984). Z ostatných rokov napr. Generál Maslov (Mata Hari), Biskup (Madame de Pompadour), Senátor Brady (IAGO).
Od roku 1992 do roku 1999 bol umeleckým riaditeľom spevohry NS, následne, po organizačných zmenách až do roku 2005 bol umeleckým riaditeľom hudobno-dramatického súboru NS. Tú istú funkciu vykonáva od roku 2012 až dodnes.

Pred kamerou debutoval v roku 1963 vo filme Námestie svätej Alžbety, odvtedy stvárnil množstvo postáv v snímkach ako Pacho hybský zbojník, Noční jazdci, Falošný princ, Galoše šťastia, Hana a jej bratia.  Intenzívne sa venoval aj  televíznej a rozhlasovej tvorbe, vrátane zábavných programov. Pôsobil aj ako pedagóg herectva na bratislavskom Konzervatóriu.

Karol Čálik je ženatý, má dve dospelé deti a dvoch na diaľku adoptovaných indických bratov. Aj keď väčšinu času venuje divadlu, nájde si čas aj na hubárčenie a poľovanie.

Postavy v predstaveniach

Ladislav Škultéty Gábriš